Záhradníčenie

Odjakživa ľudia venovali svoj čas svojím menším, či väčším záhradám. Okopávanie, sadenie, rýľovanie, hnojenie, vyberanie úrody – to všetko sú činnosti, ktoré sa vykonávajú v záhrade v určitých intervaloch a časových obdobiach počas roka. Nie všetko naraz, ale postupne.

košík zeleniny.jpg

Voľakedy sa ľudia učili ako majú sadiť semiačka do zeme. Ich múdrosť a zistenia, či objavy využívame dodnes pri rôznych činnostiach, nielen pri sadení. Boli naozaj múdri a venovali takýmto činnostiam dostatočné množstvo času, pretože sa museli starať samy o seba. Bez toho by totiž neprežili. Keď nechceli cez zimu hladovať, tak si museli nasadiť a starať sa o svoje živobytie. Nie vždy to mali jednoduché. Moja mamina mi rozprávala ako jej starká išla spať na pole, aby jej srnky nepojedli všetku úrodu. Naozaj, zobrala si paplón – duchnu a vankúš a išla do poľa. Či sa bála a či nie, musela sa postarať o to, aby mala čo jesť cez zimu. Hoci, už vtedy boli obchody, ale doba nebola jednoduchá a ľudia sa museli obracať.
V ešte starších časoch sa robili so zemou a jej úrodnosťou rôzne pokusy. Zem sa rozdelila na niekoľko častí a istá časť sa nechala ležať úhorom – tam sa v ten rok nič nesadilo a predpokladalo sa, že na budúci rok bude tento kúsok zeme úrodnejší. Táto praktika sa veľmi neosvedčila, preto ju nepoužívame. Ale možno na tom niečo predsa len bude. Treba to vyskúšať.

jablko.jpg

Kto čítal knižku – Záhradníčime s lunou, tak vie, že záhradníčiť sa dá aj podľa fázy mesiaca. V tejto knihe je dokonale popísané aká zelenina s akou zeleninou môže susediť, aby sa jej dobre darilo. Kedy má človek posadiť, kedy okopávať a aj kedy polievať. Sú tam perfektné rady na základe dlhoročných skúseností našich predkov si vieme svoje záhradkárčenie uľahčiť a nemusíme testovať a byť pokusnými králikmi. Už to za nás vykonal niekto iný. Len či sa nám chce a oplatí sadiť.. To už je otázka čisto na vás a nie na mňa.